Charakteristika druhu
Charakteristika druhu
Charakteristika druhu
Andulky sú najmenšie ploskohvosté papagáje. Majú štíhlu postavu. Pôvodné 
andulky sú žltozelenej farby. Na hrdlách majú 6 čiernych znakoch, po bokoch dve fialové lícne škvrny.
Andulky môžu mať rôzne sfarbenia, od zelenožltej po strakaté farby.
- CHARAKTERISTIKA
- Dĺžka: 18 cm
- Priemerná životnosť:7 rokov
- Rozdiely pohlaví : Samičky majú nad zobákom hnedé nadnozdrie.
Andulky sú rozšírené takmer v celej Austrálii, okrem východného pobrežia a Tasmánie. Prirodzeným prostredím anduliek sú suché územia. Nenájdeme ich priamo na pobrežiach, dávajú totiž prednosť stromovému porastu lesostepí. Sú to veľmi spoločenské vtáky a hniezdia vo voľnejších kolóniách v dutinách starých alebo spráchnivených stromov v čase, keď po období dažďov vyraší tráva. Živia sa jemnými trávovými a bylinnými výhonkami a niektorými druhmi ovocia, ktoré v tomto období dozrieva. Sú najrozšírenejším druhom papagájovitých vtákov v celej Austrálii. Andulka všeobecne patrí medzi najlacnejšie dostupné vtáky na trhu u nás pre jej jednoduchý chov a veľkosť. Ľahko skrotne, určité jedince sa ľahko naučia rozprávať. Vyskytuje sa v zaujímavých farebných formách. Andulka je inak najobľúbenejšie chovaný vták. Dĺžka života andulky je veľmi premenlivá. Záleží to od genetických faktorov jedinca, starostlivosti o neho a od prostredia v ktorom žije. V priemere sa andulka dožíva 7-8 rokov, ale stáva sa, že niektorá sa dožije viac ako desať rokov.
Farebné formy a mutácie anduliek:
Andulky žijúce vo voľnej prírode sú žltozelenej farby s hustou čiernou vlnkovanou kresbou na vrchnej časti tela. Len príležitostne sa v kŕdli vyskytne vták sfarbený viac či menej do žlta. Časom vznikali ale prvé vyšľachtené formy a to žlté (Belgicko 1872). O pár rokov neskôr sa objavila modrá andulka (Belgicko 1878). Krížením nových farebných plemien vznikali stále nové varianty. V súčasnosti sa najbežnejšia žlto sfarbená forma nazýva lutino. Andulky lutino majú červené oči, samčekovia majú ružovkasté nadnozdrie, zriedkavejšie modré, ako u iných foriem. To isté platí aj pre albino, čisto bielo sfarbené andulky s červenými očami. Ďalšie neskôr vyšľachtené mutácie sú: belasá, kobaltovomodrá, sivomodrá, zelená, svetlozelená, tmavozelená, olivová, fialová (violeta). Neskôr vznikali aj strakaté mutácie, takzvané "straky". Rozlišujú sa genetickým základom. Pochádzajú zo Škandinávie a sú o niečo menšie ako ich austrálski príbuzní. Zaujímavou formou sú aj perličkové mutácie anduliek, ktoré majú na jednotlivých perách tmavé lemovanie a v strede svetlejšiu časť - perličku. K ďalším zaujímavým patria chocholaté andulky s rozlične tvarovaným chocholom na hlave.
Andulky sú všeobecne nenáročné na kŕmenie, ich jedálníček by ale aj napriek tomu mal byť dostatočne pestrý.
V chovproduktoch sú bežne dostupné zmesi prosa, repky a niektorých druhov obilnín (pšenica, jačmeň, ovos), ktoré sú pre andulky najvhodnejšie. Veľkou pochúťkou je pre nich "senegálske proso", ktoré dostať či už vo forme celých klasov, alebo ako zrno.
Andulky žijúce vo voľnej prírode sú žltozelenej farby s hustou čiernou vlnkovanou kresbou na vrchnej časti tela. Len príležitostne sa v kŕdli vyskytne vták sfarbený viac či menej do žlta. Časom vznikali ale prvé vyšľachtené formy a to žlté (Belgicko 1872). O pár rokov neskôr sa objavila modrá andulka (Belgicko 1878). Krížením nových farebných plemien vznikali stále nové varianty. V súčasnosti sa najbežnejšia žlto sfarbená forma nazýva lutino. Andulky lutino majú červené oči, samčekovia majú ružovkasté nadnozdrie, zriedkavejšie modré, ako u iných foriem. To isté platí aj pre albino, čisto bielo sfarbené andulky s červenými očami. Ďalšie neskôr vyšľachtené mutácie sú: belasá, kobaltovomodrá, sivomodrá, zelená, svetlozelená, tmavozelená, olivová, fialová (violeta). Neskôr vznikali aj strakaté mutácie, takzvané "straky". Rozlišujú sa genetickým základom. Pochádzajú zo Škandinávie a sú o niečo menšie ako ich austrálski príbuzní. Zaujímavou formou sú aj perličkové mutácie anduliek, ktoré majú na jednotlivých perách tmavé lemovanie a v strede svetlejšiu časť - perličku. K ďalším zaujímavým patria chocholaté andulky s rozlične tvarovaným chocholom na hlave.
Andulky sú všeobecne nenáročné na kŕmenie, ich jedálníček by ale aj napriek tomu mal byť dostatočne pestrý.
V chovproduktoch sú bežne dostupné zmesi prosa, repky a niektorých druhov obilnín (pšenica, jačmeň, ovos), ktoré sú pre andulky najvhodnejšie. Veľkou pochúťkou je pre nich "senegálske proso", ktoré dostať či už vo forme celých klasov, alebo ako zrno.